Halucinace / Oliver Sacks

Halucinácie kedysi platili za kráľovskú cestu do nevedomia. Nejedna kultúra je, spolu so sny, považuje za zvláštne, vyšší stav vedomia a snaží sa ich aktívne navodzovať pomocou duchovných cvičení, meditácie, drog alebo odlúčenie. Súdobá západná kultúra však v halucináciách vidí skôr príznak šialenstva alebo znamenie, že sa s mozgom deje niečo hrozné. Tento postoj dokladá i úloha, ktorú hrali už v čarodejníckych procesoch. Tieto zážitky sa totiž našej každodennosti vymykajú natoľko, že závažne spochybňujú náš zažitý pohľad na svet.

Halucinácie majú mnoho podôb a príčin - môžu súvisieť s očnými problémami, sa spánkovou obrnou, migrénou, môžu byť jednoduché alebo zložité, hudobné alebo hlasové. Môžu to byť halucinácie fantómových údov po amputácii končatiny, halucinácie seba samého čiže halucinácie dvojníka, akéhosi alter ega. Za ich vznik môže napríklad epilepsia, vysoké horúčky v detstve, cukrovka, choroby pľúc, otrava alkoholom či abstinenčný syndróm.

Sú snáď geometrické vzory, ktoré vídame pri migréne a ďalších stavoch, predobrazom motívov, ktoré poznáme z výtvarných diel Austrálčanov? Môžu byť plodom halucinácií aj elfovia, škriatkovia, šotci a víly našich ľudových tradícií? Sú desivé halucinácie nočných môr inšpiráciou pre naše predstavy démonov, čarodejníc či zlomyseľných mimozemšťanov? Podieľajú sa "extatické" epileptické záchvaty, ktorými trpel napríklad Dostojevskij, na vzniku konceptu božstva? Posilňuje nehmotnosť halucinácií našu vieru v duchov a prízraky? Prečo všetky známe kultúry hľadali a nachádzali halucinogénne drogy a používali ich k posvätným účely?